V piatok som mal prednášku na ASMO konferencii, kde som povedal, že sa cítim úspešný, lebo robím to čo ma baví. V tej chvíli mi prebehla hlavou myšlienka, že to už nie je celkom tak. Odvtedy som nad tým premýšľal, až som v utorok dospel k rozhodnutiu, že môj pocit je správny - Už nerobím to čo ma baví! 

Spätne som sa zamyslel a zistil som, že sa tak neteším z práce ako predtým. Spravil som vo firme pár ústupkov, išli sme do tendrov – všetky síce dopadli dobre v náš prospech, ale stále tu boli aj klienti, ktorých sme zobrali, aby sme mali dobrú referenciu, ale nakoniec sme zistili, že nám tie stresy a všetko okolo toho za to nestoja.

Zrazu to už neboli papričky ako predtým. Preto som sa v utorok rozhodol spraviť pravdepodobne najriskantnejší krok v podnikaní. Klientov som si rozdelil do dvoch skupín, skupina A – klienti, pre ktorých chceme pracovať ďalej, lebo spolupráca funguje. A skupina B – klienti, pre ktorých už nechceme pracovať.

Pripravil som si dve verzie emailov, jeden pre skupinu A (ten ešte len pošlem) a pre skupinu B (ten som už poslal). Najskôr som tento email nechcel zverejňovať, ale nakoniec som sa rozhodol, že ho zverejním. Aspoň si aj naši potencionálni budúci klienti budú môcť prečítať čo mi vadí a ako si predstavujem spoluprácu s nimi. Navyše keď už všetko vešiam na FB, tak prečo nie aj toto. ;)  Keďže ide o trošku dlhší email nebudem ho tu kopírovať, môžete si ho prečítať tu.

Následne som to prebral so všetkými s ktorými spolupracujem a spýtal sa ich čo si o tom myslia. Všetci súhlasili a v kombinácii s ostatnými impulzmi prišlo rozhodnutie rozposlať tento email. V stručnosti o čo ide:

Vraciam sa k tomu, čo nám fungovalo najlepšie. Tendre – aj keď tendre, v ktorých sme boli dopadli takmer vždy v náš prospech, nebolo to ono. Klient väčšinou potom celý vzťah bral ako keby sme boli cvičené opičky, toto zmeňte, toto spravíme inak, atď. To čo nám schválil postupne zmenil na niečo úplne iné. Neprinášalo to nič iné, iba stresy a množstvo nadávok – keby sme za každú našu nadávku mali len 1 cent tak už sme za vodou. Zo strany klienta nebolo cítiť žiadnu dôveru. A práve o nej vzťahy sú.

Fungovanie ako partneri – pre mňa veľmi dôležitá vec. Vravieť, že klient je náš pán je síce super, ale nie je to vždy pravda. Klient by si nás mal najať preto, aby sme mu pomohli a nie preto, aby sme robili to čo on chce, aj keď vieme, že je to zlé. Klient nás musí akceptovať aj vtedy, keď mu nebudeme pritakávať, len preto, aby sme si ho udržali. Nemôžeme fungovať v strachu, že  klientovi sa nesmie oponovať.

Minimálna cena zákazky – pre mňa bod, ktorý som zámerne dal na posledné miesto, keďže radšej budem robiť pre klienta, ktorý nám dá 500 eur a žiadne nervy, ako pre klienta za tisícku, ale s kopou nervov. Tých 500 eur čo dostaneme navyše potom minieme na psychológa  a rôzne prášky. Takže je to za to isté, akurát pečeň dostane zabrať. :) Je tam síce napísané, že zákazky pod hranicu 700 eur nebudeme brať, ale stále sme si ponechali aj zákazky pod touto hranicou. Ak je klient pre nás výzvou a nezasahuje nám do prác, tak pracujeme aj úplne zadarmo, prípadne na úrovni nákladov.

Práve cena bolo najčastejšie spomínané slovíčko v odpovediach klientov.  Týmto klientom som rovno odpísal, že spolupráca ďalej nepôjde. Vôbec nepochopili o čo mi ide a zaujímala ich iba cena. Vtedy som si pomyslel iba toto: “WTF? Čítali ste to vôbec?.”  Aby ste to pochopili, cena je na poslednom mieste zámerne. Tá je až na konci, keďže na tom sa vieme vždy dohodnúť tak, aby boli všetci spokojní. Body vyššie sú oveľa, ale oveľa podstatnejšie. Áno, podnikanie je primárne o zarábaní peňazí, ale to nie je všetko. Sú aj dôležitejšie veci.

Rozposlať tento email bol risk a dopredu som vedel, že prídeme o množstvo klientom. A tak sa aj stalo. V tech chvíli a aj teraz to však považujem za najrozumnejšie čo som mohol v tej chvíli spraviť. A čo je najdôležitejšie, opäť robím to čo ma baví. Klientom, ktorí nám ostali som veľmi vďačný za to akí sú. Za to, že pracovať pre nich je radosť a že nás akceptujú takých akí sme. V neposlednom rade som rád, že sme nedopadli takto:

Možno si o pár rokov poviem, že to bolo zlé rozhodnutie. Nateraz mi však stačí vedieť, že v tej chvíli to bolo to najlepšie čo som mohol spraviť. Prišli sme síce o pár klientov, ale v priebehu týždňa sme získali ďalších, ktorí chcú s nami spolupracovať práve preto, akí sme. Čo vo mne vyvoláva radostné pocity, keďže je tu skupina klientov, akých chceme. Čo viac si môžeme želať?

P.S. Nebudem tu menovať všetkých, ktorí mi pomohli a dodali potrebné impulzy, aby som urobil tento krok. Dotyčné osoby to o sebe vedia. Všetkým vám ďakujem, že aj vďaka vám zas robím(e) to čo ma (nás) baví. Sme Chilli papričky ;)