Včera počas prechádzky Veľkou Lomnicou som vybočil z cesty a rozhodol sa prejsť miestami mimo chodníčkov. Narazil som na jeden strom, ktorý tu rastie opustený a dobrú chvíľku som pri ňom stál. Celý dnešný článok tak vznikol rovno pri ňom.

Rovnaký ako všetky ostatné stromy a zároveň iný. Rastie tam sám, najbližšie stromy sú dobrých pár metrov ďalej. Príroda ho tam napriek všetkým okolnostiam necháva, dostáva dostatok živiny, aby mohol rásť.  Prečo tam rastie sám sa asi nedozviem, v každom prípade je súčasťou okolia a tak by sme ho mali aj brať. Som však presvedčený, že ho tam nevytlačili ostatné stromy.

Podobné je to aj s ľuďmi, akurát mi tých “iných” odsúvame na okraj spoločnosti úmyselne. Je jedno či sa budeme baviť o rómskych spoluobčanoch, homosexuáloch, alebo o ľuďoch, čo sa správajú inak ako je zaužívané. Nech už sú títo ľudia akýkoľvek, tak sú stále súčasťou našej spoločnosti a mali by sme ich akceptovať, a nie odsúvať mimo. Títo ľudia vo väčšine prípadov nemôžu za to akí sú. Možno by to veľmi radi zmenili, ale nemôžu. A ak to aj zmenia tak sa väčšinou nič nestane.

Vezmite si róma, ktorý sa rozhodne, že opustí osadu a začne žiť normálny život. Poctivo pracuje, platí si nájom, vzorne sa stará o rodinu a môže byť vzorom aj pre mnohých “normálnych”. A aj tak je väčšinou spoločnosti odstrčený na okraj, lebo je róm. A potom sa čudujeme, prečo sa rómovia nechcú zmeniť. Na čo? Na to, aby boli rovnakí ako my a aj napriek tomu odcudzovaní len preto, že majú nálepku róm?

To isté sa týka homosexuálov, títo ľudia nie sú iní ako my. Akurát sa im páči rovnaké pohlavie. Je na tom niečom zlé? Však koľkým mužov sa páči predstava trojky s dvomi ženami? Mali by aj títo muži odstrčení na okraj spoločnosti? Podľa nemenovaného poslanca asi áno, lebo ak je homosexualita choroba, tak aj sex (vzťah) s dvomi ženami by mal byť choroba.  Ako môže dieťa vyrastať v rodine kde je jeden otec a “dve” matky? Títo ľudia okrem toho, že majú inú orientáciu sú presne ako my. Niektorí sú dokonca šikovnejší, vzdelanejší a vedia sa správať. //P.S. vôbec by ma neprekvapilo, keby pán nemenovaný navštevoval erotické salóny.

Najhoršie na tom však je, že títo ľudia sú odsúdení žiť na okraji spoločnosti automaticky. Bez toho, aby sme ich spoznali. Skúsme najskôr ľudí spoznať, vytvoriť si o nich vlastný názor a až potom sa rozhodnúť ako sa zachováme. Áno, aj týmto postupom budeme my všetci iní. Skúste sa baviť s niekým iným a aj vás spoločnosť automaticky zaradí mimo, len preto, že ste sa rozhodli vytvoriť svoj vlastný názor, namiesto toho aby ste akceptovali názor väčšiny.

Na tomto svete je každý človek jedinečný – iný. Práve to je na tom najzaujímavejšie, nech sa bavíte a poznáte akékoľvek množstvo ľudí, nikdy nenarazíte na dvoch rovnakých ľudí. Prestaňme preto diskvalifikovať ľudí len preto, lebo niekto niečo povedal a teraz si to väčšina zobrala ako vlastnú myšlienku a správa sa podľa toho.

Riešenie je pritom veľmi jednoduché. Určite ste už v bare zažili, alebo počuli príhody, ako pripitý chalan balil ženu, ktorú by inak nechcel (samozrejme platí aj opačne). Alkohol (prípadne niečo iné) oklamalo jeho myseľ. Klamať svoju myseľ môžeme aj bez pomoci podporných látok. Ak máte predsudky tak ich jednoducho vypnite. Stretnete róma? Tak si ho prefarbite na bieleho. Stretnete homosexuála? Predstavte, že je hetero. Stretnete niekoho iného? Zmeňte ho za normálneho. A až si vytvoríte svoj názor, tak myseľ klamať nemusíte. Začnete týchto “iných” akceptovať takých akí sú.

Áno, môžete mať strach na základe informácií, ktoré máte. Nevravím teraz, že by ste všetku opatrnosť mali vypustiť, ale nerobte si zo svojho strachu fóbiu. Bojíte sa ľudí, lebo sú iní ako vy? Oni sa môžu báť vás, lebo vy ste iný pre nich. Nemám problém si priznať, že aj ja som pár krát  ľudí odsúdil len preto, lebo som mal zlé informácie. A bola to veľká chyba. Po spoznaní týchto ľudí som to oľutoval, keďže sa  z nich vykľuli úplne normálni ľudia.

Skúsme preto naozaj niekedy odhodiť názor väčšiny, či už ide o klasické vzťahy, ale napríklad aj v biznise, a zamyslieť sa trošku inak. Otvoriť našu myseľ aj niečomu inému, tomu nepoznanému. Ak chceme niečo zmeniť, tak musíme zmýšľať inak. Vydávať názor väčšiny automaticky aj za náš vlastný, znamená byť len poslušnou ovečkou, ktorú niekto vedie. Dostali sme slobodu pri myslení, tak je na čase, aby sme ju začali využívať. Práve to nás odlišuje od zvierat, a zároveň je to aj to, čo nás k nim približuje.