Ako je možné, že slovenskí futbalisti po nie celkom vydarených zápasoch s Novým Zélandom a Paraguajom predviedli v zápase s Talianskom úplne iný výkon? Ako je možné, že mužstvo ktoré nezačalo najlepšie a všetci ich už odpisovali dokázalo nakoniec vyhrať nad majstrami sveta z roku 2006 Talianskom a vďaka úžasnej zhode okolností postúpiť do osemfinále?

Na začiatku bol historický postup na MS vo futbale. Už počas kvalifikácie keď bola možnosť, že by sme postúpili začali futbal pozerať aj tí, ktorí dovtedy nevedeli čo to ten futbal vlastne je. Slovensko zrazu nežilo hokejom ale futbalom. už vtedy sa prejavila mentalita ľudí a držali sa hesla “úspech je všetkých, neúspech jedného”. Keď sa darilo všetci boli šťastný, keď sa nedarilo tak boli babráci. Nakoniec sa všetko podarilo, chlapci postúpili na MS a zrazu boli novými slovenskými hrdinami.

Tým sa to však len všetko začalo. Všetci zrazu začali mať prehnané očakávanie a čakali, že na MS budú chlapci hrať ako nikdy predtým a že postup nám nesmie uniknúť. Prišiel zápas s Novým Zélandom a krutá remíza 1:1. Nebyť nešťastného gólu do našej siet v 93 minúte mohli sme vyhrať. Tu prišiel podľa mňa zlom, ktorí by položil akýchkoľvek bojovníkov. Od chlapcov sa očakávala výhra a hľa, zrazu to bola iba remíza a už neboli chlapci hrdinovia ale babráci, ktorí uhrali s papierovo slabším súperom iba remízu. Chlapci si uvedomovali pod akým tlakom hrajú. Pozerali sa na nich milióny divákov, zo Slovenska prichádzali zlé správy o tom akí sú babráci, atď.. Toto by zlomilo asi každého.

Potom prišiel zápas s Paragaujom. Mužstvo ktoré zdolalo už väčších futbalových velikánov. Množstvo ľudí očakávalo, že vyhráme alebo aspoň remizujeme. Nestalo sa. Chlapci prehrali a zrazu im už prestávali veriť takmer všetci. Už to neboli našich hrdinovia, ale  iba babráci, ktorí nevedia hrať. Áno, je pravda, že hráči nepodali najlepšie výkony a že spravili množstvo chýb, ale, je potrebné si uvedomiť aj druhú stranu veci. Jednak sa predstavili prvý krát na MS, smutný gól Nového Zélandu z rpechádzajúceho zápasu, tlak ktorí bol na nich vyvýjaný a k tomu sa pridali ešte aj novinári, ktorí zrazu zabudli, že na MS sú tie najlepšie mužstvá z celého sveta a, že Slovensko je medzi nami. Namiesto toho začali rýpať a slovákom odpísali už pred zápasom s Talianskom. Na hráčov sa už nikto nepozeral ako na tých, ktorí si vybojovali postup ale ako na tých čo si tam prišli oddýchnuť a pozrieť Afriku. Čo už, na Slovensku je to tak! Zrazu sa všetci začali navážať do reprezentácie a do trénera Weiss. Ale dobre spravili tie hyeny novinárske, aspoň zocelili celé mužstvo.

Pred zápasom s Talianskom verilo našim chlapcom v stávkových kanceláriach iba 4% tipujúcich. To sú mi Slováci za národ. Len 4% verili, že dokážeme vyhrať, všetci ostatní ich odpísali. Prišiel samotný zápas. Už po 5 minútach sa všetci pri obrazovkách ale aj na štadióne mohli presvedčiť, že na zápas nastúpilo úplne mužstvo. Keby som aj nepozeral futbal tak by som vedel o výsledku. Keď sme dali gól tak to museli počuť aj obyvatelia okolitých krajín. Zrazu tu bola nádej, že vyhráme a ľudia už opäť začali veriť. Prišiel druhý gól, a to nikto nečakal. Radovalo sa celé Slovensko – áno, aj tí čo si stavili na Talianov :) Taliani predsa len dali gól a už to také jasné neboli. Chvalabohu prišiel náš tretí gól a chlapci cítili, že majú šancu vyhrať. Prišiel však druhý gól Talianov a bola to dráma. Chcel by som vidieť tých čo stavili na Talianov, muselo to byť pre nich strašne smutné vidieť mužstvo prehrávať. Nakoniec to chlapci udržali a postúpili do osemfinále. Chlapci nehrali na 100% ale minimálne na 120%, lebo ich výkon proti Taliansku bol excelentný. v hre bolo cítiť ich odhodlanie a obrovskú chuť vyhrať. Je pravda, že Taliani síce nehrali tak ako hrávali inokedy, ale aj keby hrali, tak by šancu nemali. Naši chlapci sa zomkli a dokazáli to. Napríklad Štrba, aj napriek zranenému kolenu, keď ho už chceli striedať ukázal, že striedať nechce. Vydržal bolesť a pokračoval v zápase.

Teraz sú zás naši futbalisti pre všetkých hrdinovia, ale dokedy? Len do najbližsieho zápasu. Po víťazstve budú hrinovia ďalej, ak prehrajú tak budú zas babráci. Dúfam, že teraz si konečne novinári uvedomia, aký tlak je na pleciach našich hráčov, aké je vlastne šťastie, že sme na MS vo futbale a prestnú s tými cih uštipačnými poznámkami s cieľom vyvolať čo najbulvárnejší príspevok, aby si zvýšli čítanosť svojich médií. Konečne by si aj tí novinári mali uvedomiť, že behať na ihrisku pod takým tlakom, nie je to isté ako ťukať do klávesnice a celý deň sliediť a hľadať senzácie.