Tento môj článok vznikol ako reakcia na článok “Školstvo potrebuje transformáciu, nie reformy zastarelého systému.“ od Ivany Sendeckej. S článkom plne súhlasím a skúsim pridať aj svoj pohľad na vec. Mal som to “sťastie” byť na 5 stredných školách a tak viem aspoň trošku objektívne zhodnotiť ako to na školách fungovalo a hlavne, prečo ma to nebavilo.

Na základnej škole sme mali okrem chemikárky a fyzikára všetkých učiteľov úplne na nič. Nevedeli vzbudiť náš záujem a nebolo to o ničom inom, len o biflovaní rôznych poučiek od slova do slova. Výnimkou bola chemikárka, ktorá nás namiesto biflovania zobrala do labákov a robili sme rôzne hókusy pokusy :) Ale bolo to zaujímavé, dokázala vzbudiť záujem a sami sme sa tešili na jej hodiny. To isté fyzikár, starší pán ktorí sa nebál použiť nazvem ich netradičné spôsoby a namiesto biflovania to zas boli reálne príklady, kde sa fyzika vyskytuje v našom živote.

Stredné školy to isté ako základné. Učitelia učili poctivo podľa učebných osnov, biflovali od slova do slova a nebolo tam nič zaujímave. Študent tak stráca záujem o vzdelanie, lebo je to nezujímavé a tým pádom aj nudné. V prípade, že by učitelia namiesto biflovania použili trošku hry a učenie by sa stálo zábavnejším bola by radosť chodiť do školy. Ale to by museli chcieť aj učitelia. Pre ktorých je niekedy lepšie odučiť čo poznajú ako keby mali hľadať spôsob ako zaujať študentov.

Ako si dokážem predstaviť ja vzdelávanie od základnej školy?

Matematika sá dá tiež povedať zaujímavým spôsobom. Príkladom môže byť nová hra na českých školách, kde žiaci majú svoju počítačovú rodinku a musia hospodáriť s peniazmi. Hra reálne aj simuluje reakciee rodiny, v prípade, že mame odoprete kaderníčku je smutná atď.. Žiaci sa tak naučia hospodáriť s peniazmi, zvyšuje sa ich finančná gramotnosť a nemieme zabudnúť, že sa naučia aj počítať.

Cudzie jazyky vzhľadom k pripojeniu škôl k internetu by sa mohlo realizovať zaujímavejšou formou, ako sa realizuje teraz. Doteraz spomínam ako sme sa učili nemčinu. Slovíčka sme vedeli odrapotať aj o polnoci, ale viesť konverzáciu už nie. Prečo nemôžu na hodinách cudzieho jazyka ísť na internet a komunikovať so zahraničnýmu študentami? Že by to bolo v tom, že niektorí učitelia nevedia robiť s PC? A namiesto toho, aby ukázali, že to nevedia to radšej ani neskúsia?

To isté aj na iných predmetoch, prečo nevyužiť napríklad sociálne média ako Facebook, twitter, Flickr a iné? Či už na zdieľanie prác, alebo aj na komunikáciu s učiteľmi? Prečo dokážu niektorí profesori komunikovať so žiakmi aj mimo školy a niektorí nie? Prečo by si žiak nemohol aj cez víkend písať s profesorom?

Ivana dobre poznamenala” “Už dlhšie sa zaoberám myšlienkami, ako by sme mohli pretransformovať školy 1.0 na školy 2.0?”

Celý systém školstva by sa namiesto reforiem, ktorými sa snažia niečo zlepšiť mali zamerať na zmenu celého systému. Nevzdelávať len študentov, ale aj samotných učiteľov. Vzdelávanie je celoživotný proces a platí to hlavne pri učiteľoch. Nemal by učiteľ vedieť aj o nových technológiach? A keď už o nich vie, nemal by vedieť aj ako ich využiť? Prečo ešte stále má množstvo študentov zo školy zlý pocit? Prečo sa do nej netešia a radšej volia spôbob, ako tam neprísť? Nebolo by zaujímavejšie, keby sa vyučovalo formou škola hrou?

Ešte bodka na záver. Čo je najviac deprimujúce z môjho pohľadu na slovenskom školstve? Keď v roku 2010 dostanete študijné materiály na ktorých je rok výroby 1980.